Občianska demokratická Maďarská ľudová republika

   Po druhej svetovej vojne podobne ako ostatné porazené štáty aj v Maďarsku vytvorili “opozičnú vládu“ stojacu oproti legálnej moci, Maďarská národná rada, ktorá vznikla v Budapešti 24. októbra 1918 a jej predsedom sa stal gróf Miklós KÁROLYI. Druhý deň uverejnili vyhlásenie skladajúce sa z 12 bodov, v ktorej žiadali:
    výmenu dnešnej parlamentárnej a vládnej sústavy;
    vytvorenie nezávislého Maďarska;
    ukončenie vojny a zrušenie nemeckého spojenia;
    všeobecné, rovné a tajné volebné právo;
    vytvorenie národnej autonómie;
    slobodu združovania, zhromažďovania a tlače;
    všeobecnú amnestiu;
    rýchle hospodárske reformy predchádzajúce hladu ľudí;
    deľbu pôdy;
    uznanie nových ukrajinských, poľských, českých, juhoslovanských a rakúsko-nemeckých národných štátov;
    zahraničnú politiku vysvetľujúcu mierové ciele maďarskej demokracie;
    vyslanie poslancov-priateľov ozbrojenia na mierový kongres; 2. o slobode tlače,
    Občianska demokratická “jesienková revolúcia” sa uskutočnila v noci z 30. okt. na 31. okt. 1918 v Budapešti. Riadiacu silu tvorili robotníci a vojaci, ktorí sa vrátili ozbrojene z frontu. Pomenovanie pochádza z toho, že vojaci strhli svoje cisárske a kráľovské odznaky a namiesto toho dali jesienky, aj tým odmietajúc dovtedajšiu moc. (Krv netiekla po cestách, ale neznámi ozbrojení zavraždili ministerského predsedu, grófa Istvána TISZU. Nová vláda neskoršie sa od toho ohraničila.) Takto vedenie sa dostalo do rúk KÁROLYIho, ktorý skoro napravil poriadok a pokoj. Arciknieža Jozef 31. okt. vymenoval za ministerského predsedu Miklósa KÁROLYIho.
    Viktor WEBER, rakúsky generál podpísal 3. nov. 1918 dohodu o prímerí v zbrani aj v mene Maďarov, potom hranicu prímeria (demarkačná) v zmysle belehradskej konvencie 13. nov. potiahli čiaru Dráva-Pécs-Baja-Maros-Bystrica-Szamos.
    Karol IV. 13. nov. prerušil praktizovanie panovníckych práv a výber štátnej formy zveril národu. 16. nov. snem rozpustil seba, tak vytvorenie právneho základu štátnosti sa dostalo k revolučnému legitímnemu orgánu, k Maďarskej národnej rady. Program republikovej vlády zhrnulo prvé “uznesenie ľudu”, ktoré obsahovalo vytvorenie zákonodarného orgánu, ale otázku prezidentskej moci nechalo otvorene:
    “Národná rada Maďarska z vôle ľudu prijalo nasledujúce uznesenie:
I. článok: Maďarsko je nezávislá ľudová republika od všetkých ostatných štátov a samostatná.
II. článok: Ústava ľudovej republiky určí ústavodarný snem, ktorý treba zvolať súrne, na základe nového volebného práva.
III. článok: Dovtedy, kým ústavodarný snem sa nerozhodne inak, hlavnú štátnu moc vykonáva vláda ľudu pod predsedaním Miklósa KÁROLYIho podporovaním Spravovacej komisie Maďarskej národnej rady.
IV. článok: Vláda ľudu má súrne vytvoriť zákony:
1.o všeobecnom, tajnom, rovnom, priamom snemovom, municipiálnom a obecnom volebnom práve vzťahujúcom sa aj na ženy,
2.o slobode tlače,
3.o porotnom súdení ľudu,
4.o slobode združenia a zhromažďovania,
5.o prístupu roľníckeho ľudu k pôde.
    Tieto zákony má previesť do života a vykonávať vláda ľudu súrne.
    V.článok: Účinok zákonných opatrení oponujúcich tomu sa zruší, všetky ostatné zákonné opatrenia
ostanú účinné.
    V Budapešti, 16. nov. 1918”

    Právny rámec demokracie teda vytvorili, ale posilnenie sústavy znemožnilo nepriateľské vonkajšie okolie, resp. hospodárska kríza. Lebo drahá dobrá dohoda držala štát pod blokádou, tak preorientovanie z vojnového hospodárstva na mierovú výrobu bolo ešte ťažšie. Tejto situácie sa pokúsila pomôcť vláda administratívnymi opatreniami. Namiesto trhového hospodárstva udržali sústavu lístkov. Výroba poľnohospodárstva opäť upadla, ale sa jej podarilo obísť hladovanie ľudí.
    Neustále vnútorné a zahraničné problémy spochybnili dôveru vo vláde. V 2.polovici nov. opozícia začala zorganizovať rámec protirevolúcie. Vedením Gyorgya SZMRECSÁNYIHO vznikol Maďarský spolok prebudených zhrnujúcich 200-300 tisíc ľudí, potom odstrojujúci desiatníci vedením generálneho kapitána, Gyulu GOMBOSAvytvorili Maďarskú štátnu ochrannú silu (MOVE). Komunisti vrátiace sa zo Sovietského zväzu, na čele s bývalým sociálnym demokratickým novinárom, s Belom KUNom vytvorili Maďarskú komunistickú stranu (KMP), ktorej cieľom bolo vytvorenie proletariátu. Ľavicu konzervatívnej opozície vlády tvorila Kresťanská socialistická ľudová strana. Štátna strana maloroľníkov pod vedením Istvána SZABÓA z Nagyatádu ostala lojálna voči moci.

    11. jan. 1919 Národná rada zvolila Miklósa KÁROLYIho za dočasného prezidenta republiky. V čase obratu r. 1918-19 od liberálno-demokratickej strany KÁROLYIho prevzala moc vo vnútri vlády sociálna demokratická strana. Za nového ministerského predsedu zvolili Dénesa BERINKEYHO. Jeho úlohou bolo zadržať pravicový a ľavicový radikalizmus a posilniť moc. Zakázali MOVE a uväznili vodcov KMP. Na obdobie snemových volieb vypísaných na stred apríla vzniklo aj viac nových občianskych strán a straníckych združení. Medzitým okolité štáty obsadili štát skoro po hranice neskoršieho Trianonu.

    Kým na zníženie obrovskej nezamestnanosti mestské roľnícke rady obsadili fabriky na viacerých miestach, roľníci na vidieku, tiež bez živobytia, privlastnili si veľké statky a vytvorili si družstvá. Vláda sa pokúsila toho zmocniť demokratickou reformou pôdy, na základe ktorej ako náhrada škody, si chceli zobrať pôdu od statkárov a prenechali by 200-500 voj. jutier (asi 1,15-2,88 km2). Na vyvlastnených pôdach si chceli vytvoriť 5-200 jutrové rodinné statky (asi 29-115 tisíc m2). Mali nato nárok ľudia zaoberajúce sa s roľníctvom a vojnoví invalidi. Program žiaľ sa nepodarilo uskutočniť, lebo nie dlho po prijatí zákona upadla KÁROLYIho demokracia.