„Skutočne sme išli priveľmi ďaleko“
          (Z tajného listu generála Condecourta)

4. jún 1920. Je to jeden z najdominantnejších dátumov histórie maďarského národa, v tento deň sa definitívne rozdelilo historické Maďarsko, oddelené boli obrovské územia a niekde aj také územia, na ktorých žili skoro len maďarský obyvatelia.
    Sľubom revízie tohoto rozhodnutia (a čiastočným jeho uskutočnením) zvábilo neskoršie hitlerovské Nemecko našu vlasť na zlú stranu, čo bolo pre Sovietsky zväz zámienkou, aby ho obsadil: ak si to dobre premyslíme, uvidíme, že naša vlasť sa najmä preto musela pripojiť do radu trápiacich sa kvôli komunistickej diktatúre. Okolitým krajinám sa podarilo splniť túžbu rozšíriť sa, rovnako ako hospodárske záujmy západnej Európy. Len to nebolo zaujímavé, že naši krajania, ktorí museli ostať mimo hraníc, trpeli kvôli nenávisti cudzích a Maďary, ktorí ostali vo svojej vlasti, trpeli kvôli ťažkostiam existencie “zbytku“ krajiny.

    Okrem toho sa to stalo tomu národu, ohrozili existenciu kultúry toho národa, ktorý toľkokrát chránil západnú Európu a v podstate dlho slúžil ako ochranní štít kresťanského sveta. Zoberme si napr., že Maďarsko si nevedeli podmaniť rýchlo rozširujúci sa Tatári v XIII. storočí, pričom mala zahynúť najprv väčšina maďarského ľudu zato, aby sa otočili ázijskí barbari. Alebo čo by sa stalo, keby naša vlasť spolu s časťou ľudí z Balkánu nezorganizovali ochranu proti Turkom a nepodrazili ich, koľkokrát by sa vybrali ďalej na západ? A na splnenie toho akú pomoc dostala naša vlasť? Jedného verbujúceho rehoľníka, ktorý buď robil svoju prácu alebo nie. No, ešte aj poludňajší hlahol zvonov. Ba Francúzsko presvedčilo “divý ľud Osmánu”, aby obsadil našu oblasť ešte s väčšou snaživosťou a Benátky, jeden z najvýznamnejších italských polisov, preniesol cez Bospor.
    Keď to všetko mohli napraviť tým, že poskytnú nejakú pomoc k revolúcií v r. 1848-49, ani sa nepohli vyhovárajúc sa na udržanie politickej a hospodárskej rovnováhy Európy. Tá určitá rovnováha nebola dôležitá len vtedy, keď trianonskou diktatúrou zhodili našu vlasť do hĺbky a po druhom vyhorení sveta ju prenechali ako obeť pre Sovietsky zväz.
    A zdá sa, že ešte ani teraz nie je veľmi dôležité, keď náš región by sa chcel pridružiť k západu, ktorý hľadá iba výhovorky, aby mohol udržať svoju hospodársku prevahu; hoc dôvodom našej zaostalosti je vo veľkej miere ich krutosť, to najhlavnejšie zavinila táto “mierová zmluva”.
    A to všetko sa stalo preto, preto zničili život viac miliónov ľudí, aby vodcovia vyhlasujúc seba za víťazov vojny dokázali: aj tak oni sú najsilnejší. Silnejší ako 10 miliónov Maďarov.

    Samozrejme zmeniť to nevieme, ani nechceme a žiaľ dnes by to už nemalo ani význam. Ale chceli by sme, aby viacerí spoznali tento historický údaj, na ktorý sa dodnes nekládol potrebný dôraz. Teraz, ako jedny z málopočetných podnikateľov, využívajúc možnosti modernej techniky, pokúsime sa prebudiť čím viac ľudí nato, čo sa vlastne stalo, akej veľkej nespravodlivosti sa dopustili v aj tak ťažkej situácií Maďarov žijúcim v nemožných okolnostiach.

    Kto chce viac prehĺbiť vedomosti na túto tému, odporúčame mu knihy od Ernőa RAFFAYho: Tajomstvá Trianonu alebo ako vybabrali s našou vlasťou (vyd. Tornado Damenija, 1990) a od Jenőa GERGELYa a Pála PRITZa: Trianonské Maďarsko od r. 1918 do r. 1945 (vyd. Vince, 1998), z ktorých sme čerpali veľa aj pri príprave tejto prráce. Okrem toho sme čerpali poznatky z nasledujúcich vydaní: Ferenc GLATZ: Maďari v Karpátskej kotline (vyd. Pallas, 1989); Tibor HETÉS: Krónika maďarských revolúcií od r. 1918 do r. 1919 (vyd. Kossuth, 1969); György MÁTÉ: “Čierne znaky po ceste bojí” (vyd. Táncsics, 1969); Tibor HAJDU: 24. marec (vyd. Kossuth, 1979); zo Ženského magazínu časť “Druhý Moháč” z článkov “Naše XX. storočie “ (2000/15. časť).
    Ako prameň životopisov poskytujúcich presnejšie a podrobnejšie oboznámenie sa s rozhodujúcimi osobnosťami v dejoch nám slúžili: Kto je čím v histórií? (vyd. Laude, 1996); Maďarská Larousse enciklopédia 1-2-3. časť ( Akademické vyd., 1991, 1992, 1994).

    Dnešný prístupný web ešte nie je hotový; v konečnej forme sa objaví určite vo viacerých jazykoch na 80. výročí, 4. júna 2000. Vzťahujúc sa na našu prácu prijímame názory každého a aj kritiku s charakterom stavenia. Odkazy možno posielať na nasledujúcu adresu trianon@norma.hu.

    Attila Rostás a Zsolt Semperger, študenti Reformovaného Gymnázia Gabriela Bethlena v Hódmezóvásárhely.